12.stretnutie 2023 - Drieňok - Teplý Vrch

V krásne piatkové popoludnie sa skupinky ľudí vybrali naprieč Slovenskom a ich smer bol jasný. Len kúsok nad Rimavskou Sobotou je jedno miesto, ktoré sa často spomína v súvislosti s letným kúpaním, pretože má na Slovensku asi najteplejšiu vodu. Je to vodné nádrž Teplý vrch a kolesá krásnych áut zo 60-tich rokov mierili presne tam, do rekreačného strediska Drieňok. A tá skupinka ľudí sme boli my.

Po piatkovom ubytovaní a vzájomnom uvítaní sme si pri večeri posedeli a ten spoločný čas sa natiahol poriadne dlho. No v sobotu je veľká jazda, tak na tú sa treba vyspať.

Ráno sme privítali účastníkov z okolia, tzv.neprespávačov a po rozprave a oboznámení sa s trasou a pokynmi okolo nej sme za sprievodu našich známych policajtov z Banskej Bystrice vyrazili v krásnej dlhej kolóne. Prvá časť trasy bola cez Uhliská, Lovinobaňu až do Divínu. Tam sme si pri kaštieli v centre obce spravili prestávku s možnosťou prehliadky zámku. Po káve sme pokračovali do Haliča, kde nás už v Zbrojnici čakal s obedom Jožo Pročko. Privítal nás osobne a aj nás obslúžil. Kto sa naobedoval rýchlejšie, ten si stihol popozerať múzeum v Zbrojnici, okolie reštaurácie, Soľného úradu a tiež krásny Haličský zámok. Po tejto prestávke, keď sme trocha rozchodili plné bruchá, sme pokračovali  do Lučenca, s parkoviskom pred radnicou, v ktorej sme už mali dohodnutú exkurziu, návštevu jej múzea. Tu na parkovisku bolo po prehliadke to správne miesto na spoločnú hromadnú fotku, pretože pamiatka na stretnutie nesmie chýbať. Cestou naspäť cez Fiľakovo a Rimavskú Sobotu kto potreboval doplnil tekutiny do nádrže auta a potom už nasledoval návrat na Teplý vrch do Drieňku. To čo sme si nestihli povedať v piatok ani počas okružnej cesty, to sme si dopovedali po večeri pri poháriku.

Stretnutie embéčiek je pre Škodovákov najkrajšia veteránska akcia v roku. Pre niektorých z nás je toto jediné veteránske stretnutie kedy sa zúčastnia takejto krásnej spoločenskej akcie. Neďeľné ráno bolo zase rozlúčkové, no rozlúčka sa natiahla o novú zábavku – fúkanie do Drägera. Súťažiacich bolo dosť a pre víťazov bolo odmenou zostať o pár hodín dlhšie na slnečnom parkovisku penziónu. Niektorí to vyriešili požičaním vozidla svojim nežným polovičkám, no v každom prípade táto ranná rozlúčka bola obzvlášť veselá. Už teraz sa tešíme na ďalší rok, pretože s niektorými ľuďmi tejto našej partie sa vidíme len raz za rok. Tak dovidenia o rok!