4. Zraz majiteľov Škody 1000, 1100 MB, MBG, MBX V Bojniciach 2014

Do roka a do dňa ! Také bolo proroctvo a my sme ho dodržali. Presne po roku sme sa zase stretli na našom, dá sa povedať, že už veľkom stretnutí priaznivcov embéčiek.  Tento rok to bolo také o čosi slávnostnejšie, veď  tie naše „farebné lentilky“ už majú päťdesiatku.  Evka s Ondrejom vybrali Bojnice a vybrali dobre.  Už v piatok sa začalo naše „mecheche“ postupným príjazdom účastníkov na chatu Hlboké. Smer bol udaný presne, každý vedel  kadiaľ, ale keď sme sa škriabali našou červenou lentilkou po ceste nad Bojnicami, tak sme aj trošku zapochybovali, či ideme správne.  Zrazu prudká pravotočivá zákruta strmo hore a rýchle podradenie rýchlosti.  DÁŠ TO !  bol nápis na vozovke a my sme to dali ! S vypätím motora sme v mysli tlačili auto hore ďalšou a ďalšou zákrutou a takmer na samom vrchu sa začali objavovať ubytovne a chaty.  Kto nezablúdil, tak sa vyštveral podobne ako my kopcami a zákrutami a už bol tu, na chate Hlboké.  A zase sme pionieri ! Naša chata slúži väčsinu roka ako škola v prírode, alebo letný tábor. Hurá ! Zase omladneme ! Aspoň o tých 50 rokov a zase to bude vyzerať ako v Mladej Boleslavi pred fabrikou.  Iba jeden raz sa vyspíš a bude to ! Ale najskôr  pri západe slnka malé zhromaždenie posádok a  krásne podvečerné privítanie od Ondreja a Evky. Informácie o trase a pláne stretnutia boli zreteľné a potom už voľná zábava. Keďže už každý každého pozná, tak bez akéhokoľvek ostychu sa začala družná debata. Najprv sa zamyslím „s kým si tykám ?“ Neviem, takže s každým.  Veď sme na jednej lodi, na jednej embéčkovej vlnovej dĺžke. Tu nie sú žiadni  inžinieri, doktori  ani páni šéfovia. Iba kôpka mudrlantov, ale takých milých, správnych, takých nadšených a zapálených (až to museli niečím hasiť). Prišli aj Moraváci z Vlčnova, ba aj banditi z Českého Těšína (pozn. : Ich priezvisko je podobné lúpežníkovi), ale aj posádka z Rakúska.  To, že sa so západom slnka troška ochladilo veľmi nevadilo, prihodila sa jedna-dve vrstvy oblečenia, k tomu Robova slanina, syry a cibuľa, nejaké to hriatô a frčíme, bavíme sa ďalej.  Ale s mierou, ráno všetci sadajú za volant.

Dobré ráno ! Treba poutierať autá ! Vstávame ! Tí čo si doniesli aj zubné kefky sa vyplazili z izieb, tí bez kefiek sa vygúlili priamo z nocľahu na štyroch kolesách, postavili vodu na rannú kávu a zohriali klobásu čo ostala od večera.  Niekto si potrpel na perfektné utretie auta (takmer všetci) a postupe sme sa zoradili do dvojradu na odchod. V Prievidzi už na nás čakalo parkovisko pri športovej hale. Doslova sme ho zaplnili. A nečakalo nás len parkovisko a zvedavci, ale aj televízia Markíza. Super ! Práve prichádzajú celebrity ! Ondrej, Martin, ale aj Mirek !!!  Parkovisko v tomto meste sa vrátilo o pol storočie dozadu. Pribudli embéčkari z blízkeho a vzdialenejšieho okolia ktorí  s nami nenocovali na chate.  Začíname počítať. Nejako tesne do päťdesiatky. Tu sa pridalo aj pár ďalších priaznivcov škodoviek,  ale na stovke, octavii, rapidke a robili nám (okrem sponzorských a servisných) ďalšie doprovodné vozidlá.  No atrakcia ako vyšitá. Obdivné pohľady a spomienky sa vzduchom šírili rovnakou rýchlosťou ako dobrá nálada. Spúšte fotoaparátov cvakali (a to sme ďaleko od Japonska).

Tu sa k nám pridali už spomínané sponzorské doprovodné vozidlá od sponzora podujatia - firmy TODOS.  Oni po celý čas dozerali na našu jazdu, no a tým upozorňovali ľudí v obciach na blížiaci sa uragán embéčiek.  A veru tešili sme sa nielen my, ale aj ľudia čo nám mávali, fandili a radovali sa, keď sme prechádzali okolitými obcami v smere Šútovce – Nitrianske Rudno – Liešťany – Čičmany.  Páčilo sa mi, že jedna pani sa tak nadchla, že nám mávala pred domom veľkou slovenskou vlajkou, ktorú mala pravdepodobne pripravenú na práve prebiehajúce večerné  hokejové stretnutia.  Komu sa nepokazilo auto prišiel do kaštieľa v Čičmanoch zavčasu a mal dosť času zaparkovať a popozerať si krásne slovenské drevenice, ktoré sa preslávili aj na olympijskom oblečení našich športovcov.  Obed v reštaurácii bol rozdelený na dve časti, lebo všetci sme sa nevošli, predsa len, cez  50 áut a v každom aute minimálne dvaja-traja, dokonca aj štyria ľudia. Slepačia polievka a sviečková s knedľou padla vhod všetkým vyhladovaným účastníkom zájazdu.  A s plným bruškom sa môže  začať zase počítanie posádok. Ja som narátala tuším 48, niekto pri mne 49. Do toho sa mi ozvali dvaja čo prišli až sem za nami a budú pokračovať v našej kolóne. Máme aj nových členov. Dohromady je z toho konečné číslo 53 (len embéčiek).  Práca na našej webovej stránke sa nám vyplatila.  Po tejto prestávke a dobrom obede sme si už užili druhú etapu tejto dokonalej spanilej jazdy. Bola to nádhera, tieto farebné škodovácke lentilky sa niesli krajinou ako malé zázraky. Cesty boli oproti minulému roku kvalitnejšie, takže sme si nezahrali ani vybíjanú ani súťaž kto nájde viac dier, a tak aj jazda bola mäkšia. Kávu ani čaj nikto na chladiči nevaril, mohli sme sa presunúť do Fačkovského sedla. Tu je krásny priestor na pár spoločných fotiek.  Konečne naše autá parkovali pekne jedno vedľa druhého, teda až na pár áut, lebo naozaj sme sa nevošli.  Aj tu sme prilákali pohľady všetkých okoloidúcich  turistov. Všetko dobré nám priali nielen fanúšikovia ale aj počasie. Zase nám vyšlo úplne na sto percent. (Ale to bude asi tou protekciou v hydrometeorologickom ústave, tam to dokážu vybaviť.) Takže oficiálnu fotku klubu máme, ideme ďalej, nech sa pochválime aj v ostatných obciach tohoto krásneho zeleného regiónu Hornej Nitry a Turca. Teraz južný smer Kľačno – Vrícko – Kláštor p.Znievom – Turčianske Teplice – Budiš – Nitrianske Pravno a Prievidza.  Mávame a trúbime ako o život. Horšie je na tom ten, komu nejde ani trúba ani kilometrovík na tachometri. Už sme prešli dobre cez sto kilometrov a naša spanilá jazda sa chýli ku koncu. Slniečko je ešte pomerne vysoko, ale pre malé zmeny a teda aj nedorozumenie o smere trasy sa z Prievidze poberieme na  našu chatu Hlboké. Teraz si uvedomujeme,  ako veľmi nám chýbajú naši kamaráti policajti na motorkách z minulých doprovodov.

Záver na chate je tento rok tiež o čosi slávnostnejší.  Najskôr sme po večeri  zohnali televizor, veď večer sme v hlavných správach Markízy. Už sme ani nedúfali, ale boli sme tam ! Krátky zostrih z Prievidze a rozhovor (okrem iných) aj s Ondrejom, Martinom a hlavnou hviezdou večera - Mirkom. Ten mlel po česky tak rychle, že mu jen stěžka někdo nerozuměl.  Ale aspoň sme sa nasmiali. Potom prišiel náš „galavečer“. Síce bez frakov, oblekov a spoločenských šiat, ale zato v úprimnejšej atmosfére  sa hlavný organizátor stretnutia Ondrej  poďakoval zúčastneným a potom prišlo prekvapenie večera. Tombola ! Spravili sme to štýlom „každý niečo vyhrá“, veď vlastne my sme tam boli naozaj všetko samí víťazi. Šťastne sme dorazili do cieľa, tak mohla prísť odmena. Každá posádka mala jedno tombolové  číslo a losovalo sa dva krát. Každý vyhral dve ceny.  A bodka za celou akciou bola cena pre najvzdialenejšieho účastníka. Bola to pamätná sklená doštička v drevenom stojane. Chups !  A odrazu oni boli dvaja.  Dve posádky až zo Sniny sa museli dohodnúť, kto dostane olej do auta a kto túto plaketu. Ale veď si ju môžu požičiavať.  No nie ?  Dúfam, že každý bol s tombolou spokojný, aj keď to boli v podstate  drobnosti. Ale aj to poteší. Veď hlavná výhra pre všetkých bola dobrá partia ľudí, ktorí sa tu stretli a pokračovali naozaj veselo v začatom večery. Zo včerajška ostala aj slanina, aj korbáčiky a údený syr, aj chrumiek a chipsov bolo veľa, a toho ostatného.... tiež habadej.  Naše stretnutia majú jedno veľké, ba obrovské plus oproti iným veteránskym stretnutiam. Tu nejazdí každý za seba ako reprezentant svojho veterána. Naše stretnutia to je jeden celok, jedna veľká partia dobrých kamarátov. Naozaj. Nepreháňam. Preto sa tu cítime najlepšie zo všetkých podobných akcií.  Kto chce skúsiť tú úprimnú kamarátsku partiu a má embéčku, nech sa pridá k nám. Neoľutuje.

A ešte jedna mimoriadna vec sa udiala. Na našom stretnutí  tento rok boli po prvý krát aj starší manželia Eckhardtovci. Sú to dokonalí majitelia. Prečo ? Lebo oni jediní z nás majú toto autíčko ako prví majitelia od jej kúpy na poradovník  v apríli roku 1969. Stretnutie si veľmi pochvaľovali, dovolím si citovať: „Cítili sme sa nesmierne krásne s vami všetkými. Bolo to úplne iné ako na iných zrazoch. U vás majú ľudia k sebe bližšie, nikto sa na nič nehrá, je to fantázia.“  Títo manželia si spolu so synom  zaspomínali na staré časy. Vrátili sa do minulosti, bolo im umožnené omladnúť  o tých 45 rokov do čias, keď sa stali majiteľmi tohoto autíčka. Je to krásne, sme radi, že sa nám podarilo vrátiť čas. A vraj sa to nedá. Za rok sa o to pokúsime zas. A zase úspešne. A možno aj s ďalšími novými členmi, niekde na strednom  Slovensku. 

Dovidenia embéčkari !

Neoficiálne stretnutie tisíckarov 2014

Veľký Meder a okolie

Takmer by som zabudla na tento článok a niektorí z Vás sú určite zvedaví. 

Takže stretnutie a nocľah bol tento rok v Dunajskom Klátove v príjemnom penzióniku Hubert. My, lovci veteránov sme po spoločnej večery v poľovníckom salóne začali klasický pokec o tom, čo má kto nové. Popozerali sme si nejaké tie fotky z minulých akcií, z prerábok veteránov - nielen tisíciek, nejaké tie tajné fotky veteránov ktoré nie sú a nie sú na predaj (kým ich niekto neukradne).

Sobota sa začala raňajkami typu "čo kto má" a potom už na veselý štart. O desiatej sme sa mali stretnúť s ostatnými účastníkmi na starom známom mieste - pred Billou vo Veľkom Mederi. Ďalej smer Komárno. Toto bola veľmi pekná časť nášho stretnutia -  prehliadka starej vojenskej pevnosti postavenej pre 200 000 (!) vojakov, neskôr ako vieme v nej boli rusi, teda ruská, či skôr sovietská armáda. ( A tá tam nechala pekný bordel ). Cestou naspäť malá historicko - vlastivedná prehliadka dreveničky a obed v Nesvadoch. A potom už smer Veľký Meder - kúpalisko. Ale ešte niečo ! Jedno "Dejavú", tí istí ľudia na tom istom stretnutí, na tých istých autách na tej istej ceste, zastávka z toho istého dôvodu ako minulý rok, pri tej istej pani ako minulý rok, len melóny už neboli tie z minulého roku, už boli čerstvé (dúfam). A pozerám na fotky, Martin aj v tej istej červenej bunde ! A tak ako minulý rok, aj tento rok boli melóny obrovské a sladké. 

Po kúpaní na kúpalisku - smer večera - na hrisku futbalového štadióna v Dunajskom Klátove guláš pripravený ako pozornosť od zástupcov obce. No a na koniec zase občerstvenie typu "kto si čo priniesol" pri hudbe s čapovaným pivom, kofolou a už čerstvými fotkami.

Nedeľa bola orientovaná na exkurziu vodného mlynu na Malom Dunaji. Ďalšia pekná prehliadka v krásnom prostredí. Ešte spanilá jazda s menším blokovaním kruháča a smer kúpalisko. Tu sme sa už len rozlúčili, ale kto chcel mohol ostať.