7.Zraz majiteľov Škody 1000, 1100 MB, MBG, MBX v Osrblí.
Najkrajšie veteránske stretnutie roka sa tentoraz uskutočnilo v dňoch 5. - 7.mája 2017 len kúsok od Brezna, v malej dedinke Osrblie, hotel Zerrenpach. Od začiatku výroby už uplynulo 52 rokov, napriek rôznym pokusom a prototypom sú nám už teraz známe len niektoré verzie mladoboleslavského auta. Majitelia týchto populárnych a stále jazdiacich verzií embéčiek mali možnosť stretnúť sa znova na strednom Slovensku, v srdci krásneho zeleného kraja. Takmer všetci tu boli už v piatok, keď sa po dlhej ceste (na ktorú si niektorí dali podpísať aj dovolenkové lístky) hlásili v hoteli Zerrenpach. Všetci starí kamoši sa vítali ako keby sa celý rok nevideli. A veru aj nevideli. Takže aj keď sa to niekomu nezdá, tá radosť bola úprimná. Verím tomu, že väčšina prišla bez problémov, slovenská „Route 66“ už mala tento rok nový odev, takže sme mohli trhať nový asfalt. Večer, tak ako to už poznáme, sme po naplnení žalúdkov začali plniť naše hlavaté hard-disky zážitkami našich kamarátov. Takže spať sa išlo až keď sa hlava naplnila všeličím možným, začali padať oči a niektorí až vtedy, keď si spomenuli, že ráno asi šoférujú. Len škoda, že hydrometeorolický ústav hlási celú sobotu pršať, alebo aspoň väčšinu dňa.
Sobota ráno. Eugenovi Lexmannovi, Petrovi Jurčovičovi, ani Aladinovi z SHMU to zdá sa nevyšlo. Svieti slniečko a mráčiky sú poriedko. Ako dobre, že sa občas netrafia. Ale chápeme, Ondrej mal zasa protekciu. Do 9.30 sa nahlásili ďalší účastníci našej fregaty priamo pred našim hotelom, my sme stihli raňajky a podaktorí (poznámka prekladateľa-všetci) aj poutierali a vyleštili autá. A prišli aj tí, na ktorých sme boli najviac zvedaví, ktorí z nás spravia každý rok tú pravú nóbl kolónu. ONI! Naši neoficiálni členovia – páni policajti. Kolóna môže vyraziť. Smer Tále, parkovisko len kúsok od golfového areálu a my sme si bohužiaľ golfové palice nechali doma. Nič z toho nebude, nemáme polokošele, ani golfové nohavice, ani šiltovky, trávnik nezničíme. Popri fotení sa niekto stihol dotlačiť domácimi buchtami, my čo sme nešoférovali aj niečím tuhším a po upozornení na ďalšiu časť trasy, ktorá vyžaduje väčšiu pozornosť a dobré chladiče v autách, sme vyrazili. Našťastie nebolo to až také hrozné, serpentíny ani kopce neboli až také drastické, ale tá šírka cesty bola naozaj takmer non-stop úzka len na jedno auto. Krásna cesta medzi stromami nás doviedla až do Dolnej Lehoty, ďalej do Podbrezovej a potom už až do Brezna, kde sme mali naše autá zaparkované na námestí tak ako pred pár rokmi. Obed bol len na skok z námestia, čo by kameňom dohodil, ale nič radšej nerozbime a poďme sa najesť. Po malej inventúre (38 ks automobilov s prívlastkom MB,MBX plus nejaký neskorý zber značky Š-100, Brmbálkova Rapidečka, a predchodca všetkých predchodcov Š 1201) sa naša dúhová kolóna vydala na druhú etapu aj bez Sagana. Smer bol jasný, usmernený a ochránený policajným doprovodom cez Červenú skalu, Tisovec až na zelený svah so salašom Zbojská, ovečkami, barančekmi, salašníckym psom, ovčím syrom a žinčicou a všetkým možným (v tráve) čo k tomu patrí. Po občerstvení „Cigánskymi diablami“ v novej verzii, nejakou tou kávou, bryndzou, haluškami a žinčicou bol čas na spoločnú fotku. Teda dalo to zabrať zas to všetko zvolať na jedno miesto. Niektorým sa už ani nechcelo, tak na našej fotke chýbajú, ale boli tam! Kúsok od nás, asi pol kilometra pod nami na parkovisku. Takže rýchlo! Šup-šup! Mračí sa a asi bude pršať. Sformovať nejaký útvar, stlačiť sa dokopy, pozor, nesadnite si do toho! Rýchlo cvak-cvak-cvak a utekájmé... prší... Len čo sme naskákali do áut sa to vrece roztrhlo a už lialo. Stihli sme to. Smer Pohronská Polhora, Brezno, Hronec, Osrblie. Dlho nepršalo len kúsok cesty a večera nás čakala zase pekne v Zerrenpachu. No ako píše scenár, po večeri sa Ondrík prihovoril všetkým zúčastneným a poďakoval sa za to, že napriek všetkým tým vzdialenostiam prišli, priniesli dobrú náladu, dobré rady a veselé príhody a k tomu všetkému aj ceny do tomboly. Prihovoril sa nám aj Marián Rajnoha, áno, ten automobilový pretekár bol s nami. A prišla aj Miška Kevelyová, chcela vidieť tú partiu ľudí čo sa pridali a súcitili s jej trápením a finančne jej prispeli na jej liečebný účet, a aspoň takto symbolicky za to poďakovať. Tombola sa ťahala hneď po ukľudnení posádky na palube, cien bolo veľa, teda bolo to ako na veteránskom plese a ešte aj viac. Veľká vďaka všetkým bez výnimky, ťahali sa tri kolá, čo bolo 120 cien (!!!).
... A zábava (graduje) pokračovala až kým sa vládalo....
Nedeľa ráno už je klasikou. Raňajky, pobaliť (alebo opačne) a naložiť do auta. Rozlúčka, dohoda kto s kým, ktorou cestou a ide sa.
Sobota ráno. Eugenovi Lexmannovi, Petrovi Jurčovičovi, ani Aladinovi z SHMU to zdá sa nevyšlo. Svieti slniečko a mráčiky sú poriedko. Ako dobre, že sa občas netrafia. Ale chápeme, Ondrej mal zasa protekciu. Do 9.30 sa nahlásili ďalší účastníci našej fregaty priamo pred našim hotelom, my sme stihli raňajky a podaktorí (poznámka prekladateľa-všetci) aj poutierali a vyleštili autá. A prišli aj tí, na ktorých sme boli najviac zvedaví, ktorí z nás spravia každý rok tú pravú nóbl kolónu. ONI! Naši neoficiálni členovia – páni policajti. Kolóna môže vyraziť. Smer Tále, parkovisko len kúsok od golfového areálu a my sme si bohužiaľ golfové palice nechali doma. Nič z toho nebude, nemáme polokošele, ani golfové nohavice, ani šiltovky, trávnik nezničíme. Popri fotení sa niekto stihol dotlačiť domácimi buchtami, my čo sme nešoférovali aj niečím tuhším a po upozornení na ďalšiu časť trasy, ktorá vyžaduje väčšiu pozornosť a dobré chladiče v autách, sme vyrazili. Našťastie nebolo to až také hrozné, serpentíny ani kopce neboli až také drastické, ale tá šírka cesty bola naozaj takmer non-stop úzka len na jedno auto. Krásna cesta medzi stromami nás doviedla až do Dolnej Lehoty, ďalej do Podbrezovej a potom už až do Brezna, kde sme mali naše autá zaparkované na námestí tak ako pred pár rokmi. Obed bol len na skok z námestia, čo by kameňom dohodil, ale nič radšej nerozbime a poďme sa najesť. Po malej inventúre (38 ks automobilov s prívlastkom MB,MBX plus nejaký neskorý zber značky Š-100, Brmbálkova Rapidečka, a predchodca všetkých predchodcov Š 1201) sa naša dúhová kolóna vydala na druhú etapu aj bez Sagana. Smer bol jasný, usmernený a ochránený policajným doprovodom cez Červenú skalu, Tisovec až na zelený svah so salašom Zbojská, ovečkami, barančekmi, salašníckym psom, ovčím syrom a žinčicou a všetkým možným (v tráve) čo k tomu patrí. Po občerstvení „Cigánskymi diablami“ v novej verzii, nejakou tou kávou, bryndzou, haluškami a žinčicou bol čas na spoločnú fotku. Teda dalo to zabrať zas to všetko zvolať na jedno miesto. Niektorým sa už ani nechcelo, tak na našej fotke chýbajú, ale boli tam! Kúsok od nás, asi pol kilometra pod nami na parkovisku. Takže rýchlo! Šup-šup! Mračí sa a asi bude pršať. Sformovať nejaký útvar, stlačiť sa dokopy, pozor, nesadnite si do toho! Rýchlo cvak-cvak-cvak a utekájmé... prší... Len čo sme naskákali do áut sa to vrece roztrhlo a už lialo. Stihli sme to. Smer Pohronská Polhora, Brezno, Hronec, Osrblie. Dlho nepršalo len kúsok cesty a večera nás čakala zase pekne v Zerrenpachu. No ako píše scenár, po večeri sa Ondrík prihovoril všetkým zúčastneným a poďakoval sa za to, že napriek všetkým tým vzdialenostiam prišli, priniesli dobrú náladu, dobré rady a veselé príhody a k tomu všetkému aj ceny do tomboly. Prihovoril sa nám aj Marián Rajnoha, áno, ten automobilový pretekár bol s nami. A prišla aj Miška Kevelyová, chcela vidieť tú partiu ľudí čo sa pridali a súcitili s jej trápením a finančne jej prispeli na jej liečebný účet, a aspoň takto symbolicky za to poďakovať. Tombola sa ťahala hneď po ukľudnení posádky na palube, cien bolo veľa, teda bolo to ako na veteránskom plese a ešte aj viac. Veľká vďaka všetkým bez výnimky, ťahali sa tri kolá, čo bolo 120 cien (!!!).
... A zábava (graduje) pokračovala až kým sa vládalo....
Nedeľa ráno už je klasikou. Raňajky, pobaliť (alebo opačne) a naložiť do auta. Rozlúčka, dohoda kto s kým, ktorou cestou a ide sa.
Dovidenia zase o rok.