Informácie o nás

"MY" nemáme žiadne konkrétne sídlo, ani adresu. Sú len adresy a kontakty nás členov neoficiálneho klubu. Každý z nás má právo navrhnúť a zorganizovať stretnutie.

História projektu

... a raz to tak niekoho napadlo..

(Ondríka a Martina)

Milý priatelia, členovia aj nečlenovia nášho klubu.

Myslím, že môžeme byť právom hrdí, že sme majiteľmi auta, ktoré výrazne poznamenalo dejiny Československa. V  roku 2024  to je už 60 rokov odvtedy, čo areál Mladoboleslavskej automobilky oficiálne opustila prvá tisícovečka. Na tú dobu to bolo auto s veľmi bohatou štandardnou výbavou. Tisícovečka mala vykurovanie, clonu pred chladičom, lakťové opierky na dverách, 4 rýchlostné stupne, protislnečné clony, tri popolníky, dve vnútorné svetlá, dva háčiky, bočné parkovacie svetlá, zamykateľný volant. Áno, na túto dobu nič moc, ale na obdobie pred 50-timi rokmi to bola kvalitná výbava. Embéčka, ktorú vtedy predstavili, bola výsledkom zhruba osemročného hľadania a vývoja. Zo všetkých pokusov a zlepšovaní im vyšla práve táto finálna verzia. Motor s hliníkovým blokom vyrábaný tlakovým liatím za zadnou nápravou, samonosná karoséria panelovej konštrukcie s nosným skeletom a prišrobovanými povrchovými dielmi. To boli nové prvky v konštrukcii automobilov Škoda. V projekte vytvorenia nového vozidla v Mladej Boleslavy vyrástol nový výrobný závod s cieľovou kapacitou 100-tisíc áut ročne.  (Kde sú teraz ?) Toto auto bolo plne zrovnateľné s európskou špičkou. Auto, ktoré máte doma milí tisíckari, a staráte sa o neho, sa stalo prvým veľkosériovo vyrábaným československým automobilom. V priebehu piatich rokov vzniklo viac ako 443 tisíc kusov. Boli pokusy aj o športovú verziu dvojdverového roadsteru alebo päťdverovú kombi verziu, ale tej sa zákazníci nedočkali. Ale neskôr sa dočkali aspoň verzií MBX. Posledné autá tejto „embéčkovej“ rady opustili výrobnú linku 1.augusta 1969 pred celozávodnou dovolenkou narušenou veľkým ničivým požiarom v starej časti automobilky.

Niektoré z týchto embéčiek slúžia doteraz. Idú už len pre našu radosť, lebo kedysi slúžili na všetko. Nielen na prepravu ľudí, ale aj na prepravu zvierat, alebo materiálu. (Koľkí z nás alebo z našich rodičov s jej pomocou postavilo dom ?) Niektoré embéčky sú možno ešte niekde v stodoliach a čakajú na šťastnú ruku. Veľa z nás si splnilo sen, a jedného takéhoto miláčika si zrekonštruovalo a dôkladne sa o neho stará. Mladší sú za modernejšiu tuning verziu, ale podľa mňa to už nie je „to pravé orechové“.  Všetci sme pyšný na naše embéčky, veď sa za nimi obzerajú všetci ľudia. Robíme dobrú náladu všetkým okoloidúcim. Tak sa spolu tešme na niektoré ďalšie z našich spoločných stretnutí.

Prajem všetkým tisíckarom, ale aj ostatným veteránistom veľa trpezlivosti, peňazí a chute do života s týmto krásnym autom.

Naši prihlásení členovia: